Handbok för superhjältar: predbežná recenzia. Keď sa knižnica stane najlepším úkrytom
Každý si z detstva pamätá chvíľu, keď školský zvonec neznamenal slobodu, ale začiatok úteku. Handbok för superhjältar štartuje presne z tejto bolestne známej situácie a cestu von hľadá v zvláštnej knihe objavenej v knižnici. Film sme ešte nevideli, no už samotný nápad naznačuje, že môže ísť o jednu z najsrdečnejších animácií tejto jesene. Ak sa teda nezľakne a nesiahne po lacných riešeniach.
Animácia so závažnou témou a sľubným škandinávskym rukopisom. Zapamätáme si ju vtedy, ak bude šikanu brať vážnejšie než superschopnosti.
Handbok för superhjältar: trailer
Údaje o filme
| Réžia | Anoo Bhagavan, Patrik Forsberg |
|---|---|
| Žáner | Animované filmy |
| Dĺžka | 95 min |
| Krajina | Nórske filmy, Švédske filmy |
O čom to je? Dievča, partia chlapcov a kniha, ktorá si ju našla sama
Lisa prichádza do novej školy a hneď od prvého dňa sa stáva terčom. Situácia je krutá vo svojej jednoduchosti: každý deň po vyučovaní sa za ňou vyberie partia chlapcov a posmieva sa jej. Lisa netuší, ako to zastaviť, a tak urobí to, čo by na jej mieste urobilo veľa detí. Schová sa. Útočiskom sa jej stane knižnica, kde čaká, kým prenasledovateľov prestane baviť a neodpália.
Medzi regálmi si potom všimne nezvyčajnú knihu: návod na to, ako sa stať superhrdinom. A tu prichádza veta, ktorá vo mne okamžite prebudila zvedavosť. V skutočnosti totiž nenašla Lisa knihu, ale kniha našla Lisu. Úloha sa na prvý pohľad zdá jednoduchá: knihu si treba požičať, krok za krokom sa riadiť pokynmi a neúnavne, deň čo deň trénovať.
Čo z toho vzíde, o aké schopnosti ide a ako sa vyvinie Lisin vzťah k tým, čo ju šikanujú, oficiálny popis neprezrádza a ja si to vymýšľať nebudem. Samotné východisko však o filme, ktorý nás čaká, hovorí dosť.
Najsilnejšia karta: nie plášť, ale tréning
Najviac ma v popise zaujala pasáž o tom, že Lisa „neúnavne, každý deň trénuje“. Vo väčšine superhrdinských príbehov dostane hrdina všetko zo sekundy na sekundu: uhryznutie pavúkom, nehoda, cudzia planéta a hotovo. Tu to vyzerá tak, že stať sa hrdinom je otázkou práce, disciplíny a vytrvalosti. Vo filme pre deti a tínedžerov to môže byť veľmi cenné posolstvo, najmä v dobe, keď všetci chcú výsledky okamžite.
Rovnako zaujímavá je kniha ako postava. Predstava, že si Lisu vybrala práve ona, je zároveň čarovná aj trochu znepokojivá. Prečo práve ju? Čo od nej chce? Tento zvrat stačí na to, aby film nebol len milou rozprávkou s ponaučením, ale aby v ňom bola aj štipka tajomstva. Ak ju tvorcovia dobre dávkujú, divák bude celý čas premýšľať, či je tá kniha priateľom, alebo niečím úplne iným.
Škandinávsky rukopis: prečo tejto kombinácii verím?
Ide o nórsko-švédsku koprodukciu a o režisérske kreslo sa delia Anoo Bhagavan a Patrik Forsberg. Škandinávske filmy a animácie pre deti majú jednu typickú črtu, ktorú mám veľmi rád: s mladým divákom nezaobchádzajú ako s porcelánom. Osamelosť, strach či napätie v rodine tam nie sú kulisou, majú skutočnú váhu a príbehy sa často neboja povedať, že dospelí nie sú vždy nablízku, keď by mali byť.
Pri filme o šikane v škole môže byť takýto prístup na nezaplatenie. Hollywoodske animácie majú sklon vybaviť podobné témy dvoma vtipmi a jednou veľkou farebnou akčnou scénou, severský film však s veľkou pravdepodobnosťou zvolí tichší a úprimnejší tón. Zatiaľ je to, samozrejme, len očakávanie, nie záruka. Pôvod filmu nám však dovoľuje dúfať v niečo menej sterilné a menej presladené.
Dobrým znamením je aj stopáž 95 minút: dosť na to, aby sa Lisin vývoj stihol rozvinúť, a zároveň dosť málo na to, aby sa film nezačal opakovať.
Pre koho je to vlastne určené? Téma hovorí viac, než by sa zdalo
Pri animovanom filme vždy spozorniem, keď nejde o farebné dobrodružstvo pre všetky vekové kategórie. Už východisko filmu Handbok för superhjältar naznačuje, že tvorcovia nenakrútili zábavku pre najmenších súrodencov, ale film, ktorý sa nebojí vážnejšieho emocionálneho obsahu.
Zobrazenie šikany môže byť samo osebe skľučujúce, a ak film verne ukáže Lisinu bezmocnosť, menšie deti to môže poriadne zasiahnuť. Pre starších školákov a tínedžerov však môže byť práve preto dôležitý. Oni tento svet poznajú zblízka, či už ako obete, ako svedkovia, alebo, priznajme si to, aj ako tí na druhej strane.
Ako rodič by som na neho išiel s tým, že sa potom spolu porozprávame. Najväčšia sila takéhoto filmu sa totiž nerozhoduje na plátne, ale cestou domov, keď sa dieťa začne pýtať.
Kde môže zaváhať? Riziká, o ktorých nebudem mlčať
Som nadšený, ale nie slepý. Takéto východisko má niekoľko úskalí a som zvedavý, ako sa im film vyhne.
- Pasca zázračného riešenia. Ak superschopnosti šikanu jednoducho „vyriešia“, je to nebezpečné posolstvo. V skutočnosti nikto čarovnú knihu nedostane, preto je dôležité, aby film povedal niečo aj o sebavedomí, vytrvalosti a o tom, že je v poriadku požiadať o pomoc.
- Fantázia o pomste. Lákavý by bol príbeh, v ktorom trápené dieťa nakoniec svojim trýzniteľom poriadne zatne. Zábavné, ale lacné. Dúfam, že film bude jemnejší.
- Jednorozmerní zloduchovia. Chlapci, ktorí Lisu šikanujú, sa ľahko môžu zmeniť na beztvárych zlosynov. Film by bol silnejší, keby aspoň naznačil, prečo sa tak správajú.
- Limity rozpočtu. Európske animácie len zriedka môžu súperiť s výpravnosťou veľkých amerických štúdií. Nevadí to, ak je štýl osobitý a dôsledný, no kto túži po dokonale vyleštenom lesku, môže byť sklamaný.
Ani jedno z toho nie je smrteľné, no konečné hodnotenie bude závisieť od toho, na ktorú stranu sa misky váh prevážia.
Na čo sa môže divák tešiť?
Podľa popisu na film, ktorý vychádza z pocitu vylúčenia a premenu na hrdinu neukazuje ako okamžitý zázrak, ale ako každodennú drinu. Nájdeme v ňom trochu tajomstva okolo knihy, pravdepodobne aj humor, veď ide o film pre deti, a snáď aj veľa srdca.
Najväčšou otázkou pre mňa je, nakoľko bude odvážny. Ak sa film odváži brať Lisin strach vážne a nebude sa príliš ponáhľať k šťastnému koncu, ľahko sa z neho môže stať animácia, o ktorej sa bude v triedach hovoriť ešte roky. Ak sa uspokojí s milou, no povrchnou rozprávkou s ponaučením, bude len ďalším filmom v rade. Ja tipujem prvú možnosť a podľa toho som udelil aj svoje predbežné hodnotenie.
Komu ho odporúčame?
- Je pre teba, ak: Tínedžerom, starším školákom a ich rodičom, ktorí chcú spoločný zážitok, po ktorom bude o čom hovoriť. Prídu si na svoje aj fanúšikovia tichšieho a úprimnejšieho tónu škandinávskych filmov.
- Radšej vynechaj, ak: Kvôli náročnej téme šikany sa nehodí pre najmenšie deti a nesadne ani tým, ktorí túžia po svižnej, efektnej hollywoodskej superhrdinskej akcii.
Ak sa ti páči, pozri si aj: Big Hero 6 (2014), The Incredibles (2004), Megamind (2010), Inside Out (2015), Wreck-It Ralph (2012)
Časté otázky
O čom je film Handbok för superhjältar?
Lisu v novej škole od prvého dňa šikanujú, a tak sa skrýva v knižnici. Tam nájde nezvyčajnú knihu, návod na to, ako sa stať superhrdinom, ktorý musí krok za krokom dodržiavať a každý deň trénovať.
Koľko minút film trvá?
Handbok för superhjältar má stopáž 95 minút.
Je film vhodný pre menšie deti?
Film sa venuje šikane a jej zobrazenie môže byť pre najmenších náročné. Viac sa hodí pre staršie deti a tínedžerov, ideálne v sprievode rodiča, s ktorým sa po filme môžu porozprávať.
Kto film režíroval?
Film režírovali Anoo Bhagavan a Patrik Forsberg.
Z ktorej krajiny film pochádza?
Ide o animovaný film, ktorý vznikol v nórsko-švédskej koprodukcii.
Oplatí sa túto príručku pre superhrdinov požičať?
Myslím si, že áno, a nielen preto, že len zriedka vidíme animáciu, ktorá tak otvorene vychádza z témy šikany. Nápad filmu Handbok för superhjältar je jednoduchý, ale chytrý: hrdinstvo neukazuje ako dar, ale ako silu získanú vytrvalosťou, a tajomná kniha dodáva príbehu aj štipku záhady. Škandinávski tvorcovia a vážna téma naznačujú, že nás tu pred realitou šetriť nebudú. Ak film tento prísľub naplní, z kina budú s hrčou v hrdle odchádzať nielen deti, ale aj dospelí, ktorí sedia vedľa nich. Ja už teraz budem stáť v rade medzi prvými.