Primavera recenzia: husle spoza múrov benátskeho sirotinca
Sú filmy, ku ktorým netreba osobitne navodzovať atmosféru, pretože atmosféra je samotnou témou. Primavera je presne taká. Taliansko-francúzska kostýmová hudobná dráma Damiana Michieletta nás zavedie do benátskeho sirotinca, kde dievčatá dostanú do rúk hudobné nástroje, no o ich osude rozhoduje niekto iný. Huslistka Cecilia sa v tejto klietke pokúša nájsť vlastný hlas.
Krásny, vášnivý a vďaka hudbe úplne podmanivý životopisný film, ktorý niekedy dôveruje svojej atmosfére viac než dramaturgii, no na konci sa to bohato vyplatí.
Primavera: trailer
Údaje o filme
| Réžia | Damiano Michieletto |
|---|---|
| Hrajú | Tecla Insolia, Michele Riondino, Andrea Pennacchi, Fabrizia Sacchi, Valentina Bellè, Stefano Accorsi |
| Žáner | Životopisné filmy, Hudobné filmy |
| Dĺžka | 110 min |
| Krajina | Talianske filmy, Francúzske filmy |
Sirotinec, kde je hudba únikom. Alebo predsa nie?
Film sa odohráva na úsvite 18. storočia v Benátkach, za múrmi Ospedale della Pietà. Nie je to obyčajný sirotinec: dievčatá tu získavajú vážne hudobné vzdelanie a hrajú na takej úrovni, že ich prichádzajú počúvať návštevníci z celej Európy. Na prvý pohľad to znie takmer ako idyla, no rýchlo sa ukáže, že talent tu neznamená slobodu, ale akési ozdobné väzenie.
V tomto svete žije Cecilia, huslová virtuózka, ktorá čaká na lepší osud. A čo je tým lepším osudom? Východisková situácia filmu je neľútostne úprimná: za nedostatku iných možností vydaj. Táto jediná veta povie o dobe viac než hodina kostýmovej prehliadky. Dievča, ktoré hrá geniálne, a jej najväčšou nádejou je napriek tomu to, že si ju niekto vezme za ženu. Z tohto napätia stavia celý film a podľa mňa je to výborný základ pre životopisnú drámu.
Spoilerovať nebudem, konkrétne zvraty deja sa oplatí objaviť v kine. Toľko však môžem prezradiť: kto čaká suchopárnu prehliadku múzea, bude príjemne sklamaný.
V tieni Vivaldiho, ale nie o ňom
Už samotný názov okamžite pracuje s divákovou pamäťou: Primavera, teda jar, je prvou časťou Štyroch ročných období a každý, kto aspoň trochu pozná dejiny hudby, vie, že Antonio Vivaldi zohral v hudobnom živote Pietà dôležitú úlohu. Sila filmu však podľa mňa spočíva práve v tom, že presúva pozornosť: neoslavuje génia veľkého skladateľa, ale dievčatá, ktoré jeho hudbu v skutočnosti rozozvučali a ktorých mená dejiny z veľkej časti zabudli.
Táto zmena pohľadu je veľmi súčasná, no nie je vtieravá. Nemám pocit, že by ma film poučoval, skôr len otáča kameru tam, kam sa doteraz pozeral málokto. Aj názov je v tomto zmysle výrečný: jar ako nový začiatok pre jednu hrdinku a zároveň nový začiatok pre rozprávanie dobre známeho príbehu.
Tecla Insolia a ostatní: tváre, ktoré vedia mlčať
Herecké obsadenie je z talianskeho pohľadu mimoriadne silné. Tecla Insolia, Michele Riondino, Andrea Pennacchi, Fabrizia Sacchi, Valentina Bellè a Stefano Accorsi spolu tvoria súbor, v ktorom sa mladšia generácia a skúsení veteráni dobre dopĺňajú. Stefano Accorsi je z nich pre medzinárodné publikum najznámejší a aj tentoraz prináša to, za čo ho máme radi: je zdržanlivý, no svojou prítomnosťou vyplní priestor.
Najviac sa mi páčilo, že herci v tomto filme nielen hovoria, ale aj mlčia. V hudobnej dráme je ticho rovnako dôležité ako zvuk a pohľady dievčat či drobné gestá medzi skúškami často povedia viac než dialógy. Medzi mladými predstaviteľkami cítiť akúsi spoločnú energiu, ktorá je nevyhnutná pre príbeh odohrávajúci sa za múrmi uzavretej inštitúcie.
Ak by som mal niekoho vyzdvihnúť, bol by to celý ansámbel: zriedka vidím kostýmový film, kde na hercoch necítim, že práve nosia kostým.
Damiano Michieletto, operný režisér na plátne
Meno Damiano Michieletto poznajú najmä milovníci opery, preslávil sa predovšetkým ako divadelný režisér. Toto zázemie je na filme výrazne vidieť, a to v tom najlepšom zmysle slova. Michieletto vie, ako s hudbou zaobchádzať ako s drámou, nie ako s kulisou či ilustráciou. Hudobné scény príbeh nezastavujú, ale posúvajú ho dopredu, a to je pri takomto filme to najdôležitejšie.
Divadelné myslenie sa však občas vypomstí. Sú chvíle, keď je kompozícia príliš krásna, príliš aranžovaná, akoby sme namiesto pohyblivého obrazu sledovali tablo. Mne to veľmi neprekážalo, no kto má rád živšie kostýmové filmy snímané z ruky, tomu môže forma miestami pripadať strnulá.
Benátky sú, samozrejme, vďačným prostredím a vizuál filmu je tomu primerane nádherný. Interiéry osvetlené sviečkami, studené kamenné múry a teplé drevo nástrojov vytvárajú kontrast, na ktorý je radosť pozerať sa na veľkom plátne.
Kde sú husle silnejšie ako scenár
Teraz prichádza menej nadšená časť. Stodesaťminútová stopáž nie je dlhá, a predsa som v strednej tretine pocítil isté spomalenie. Východisková situácia je taká silná, že sa s ňou film občas akoby uspokojí a dramatické linky nie vždy pevne zviaže. Nie všetky vedľajšie postavy dostanú toľko priestoru, koľko by si zaslúžili, a pri takto dobrých hercoch to trochu mrzí.
Na druhej strane tento trpezlivý rytmus k téme pasuje: hovoríme o svete, kde život dievčat tvorí prevažne čakanie. Je možné, že pomalosť je čiastočne zámerná a film chce túto uzavretosť nechať pocítiť aj diváka. U mňa to zabralo napoly.
Hudba však všetko vynahradí. Nepreháňam: aj keby som do kina išiel len kvôli soundtracku, oplatilo by sa to. V huslových scénach je niečo katarzné, čo ďaleko presahuje dobové kulisy.
Prečo to nie je film na rodinné nedeľné popoludnie?
Pri barokovej hudobnej dráme si mnohí najprv predstavia niečo vhodné pre celú rodinu, no Primavera taká nie je. Doba, v ktorej je najlepšou vyhliadkou talentovaného dievčaťa vydaj, nemá ďaleko od rozprávky len naoko, a film sa ju ani nesnaží tak ukázať. Považujem to priamo za prednosť: vážnosť témy nepocukruje.
Kto by šiel s mladším tínedžerom, mal by s tým počítať. Pre staršie publikum však môže byť film výborným podnetom na rozhovor o talente, slobode a o tom, kto smie rozhodovať o živote ženy.
Komu ho odporúčame?
- Je pre teba, ak: Milovníkom klasickej hudby, fanúšikom kostýmových životopisných filmov a všetkým, ktorí majú radi príbehy vyťahujúce na svetlo zabudnuté postavy dejín.
- Radšej vynechaj, ak: Tým, ktorí túžia po svižnom deji plnom zvratov, alebo jednoducho neznesú pomalšie európske drámy postavené na atmosfére.
Ak sa ti páči, pozri si aj: Amadeus (1984), Portrait de la jeune fille en feu (2019), Immortal Beloved (1994), Tár (2022)
Časté otázky
O čom je film Primavera?
Odohráva sa na úsvite 18. storočia v Benátkach, v sirotinci Ospedale della Pietà, kde dievčatá dostávajú hudobné vzdelanie. Hlavnou hrdinkou je huslistka Cecilia, ktorá čaká na lepší osud, za nedostatku iných možností na vydaj.
Koľko trvá film?
Primavera trvá 110 minút.
Kto film Primavera režíroval?
Film režíroval Damiano Michieletto.
Kto vo filme hrá?
Hrajú v ňom Tecla Insolia, Michele Riondino, Andrea Pennacchi, Fabrizia Sacchi, Valentina Bellè a Stefano Accorsi.
Oplatí sa ísť do kina na barokový huslový koncert?
Podľa mňa áno, a tento film sa dokonca oplatí vidieť práve v kine, s dobrým zvukom a na veľkom plátne. Primavera nie je bezchybná, v strednej časti sa zdrží a nie všetky postavy rozvinie tak, ako by mohla. Má však niečo, čo väčšine kostýmových životopisných filmov chýba: skutočnú vášeň a svieži pohľad. Damiano Michieletto nenakrútil ďalší film o géniovi, ale rozpráva o dievčatách, bez ktorých by hudba géniov nikdy nezaznela. Ak vás už niekedy pri huslovom sóle zamrazilo, nenechajte si ho ujsť.