Monster Mia, predbežná recenzia: skejterka a outsiderka ako jediný človek v škole plnej príšer
Poznáte to dieťa, ktoré vždy stojí na nesprávnom mieste, v nesprávnom oblečení, v nesprávnej chvíli a aj jeho potkan je akýsi čudný? Monster Mia je presne o ňom a jeho situáciu otáča šikovným nápadom: čo ak sa konečne dostane do partie, v ktorej je jediný, kto nie je príšera? Ak tvorcovia s týmto východiskom naložia dobre, môže to byť jeden z najlepších rodinných programov tejto jesene.
Sympatická animovaná rozprávka zo školy príšer na známu tému, ktorá starý príbeh o inakosti a prijatí samého seba podáva cez trefne obrátenú perspektívu. Otázkou zostáva len to, či si trúfne byť o kúsok odvážnejšia, ako je zvykom.
Monster Mia: trailer
Údaje o filme
| Réžia | Verena Fels |
|---|---|
| Žáner | Rodinné animované filmy |
| Dĺžka | 81 min |
| Krajina | Nemecké filmy, Rakúske filmy, Španielske filmy |
O čom je Monster Mia bez spoilerov?
Mia má dvanásť rokov a celý život sa cíti ako cudzinka. Nielen vo svojom rodnom meste, ale aj vo vlastnej rodine, čo bolí ešte o poznanie viac. Jej dvojča je ukážkový exemplár dokonalej tínedžerky, Mia naopak jazdí na skejte, nosí čudné oblečenie a jej najlepším kamarátom je domáci potkan Quentin. Lepšie predstavenie postavy by sa hľadalo ťažko: z jedinej vety je jasné, že Mia je to dievča, za ktorým sa na chodbe každý otočí a potom rýchlo odvráti zrak.
V škole sa stane ďalší incident a riaditeľka, ktorej dochádza trpezlivosť, ju nechá preložiť na Akadémiu Rotwood. Tá pripomína skôr čarovný hrad než normálnu školu a jej žiaci sú skutočné príšery. Mia je medzi nimi jediný človek. Zvrat je geniálne jednoduchý: dievča, ktoré bolo doma outsiderkou preto, že bolo príliš čudné, je ňou tu preto, že je príliš normálne.
Čo z toho vzíde, aké dobrodružstvá, priateľstvá a zápletky ju v hradných múroch čakajú, z dostupných informácií zatiaľ nevieme a hádať nebudeme. Samotné východisko je však sľubné.
Outsiderka, ktorej fandíme už teraz
Hrdina, ktorý nikam nezapadá, patrí k najstarším a najistejším receptom animovaných filmov. Má to však háčik: ak je hlavná postava iná len na papieri a v skutočnosti je to rovnaká usmiata, dokonalá figúrka ako všetky ostatné, celé to stráca vierohodnosť. Podľa opisu Mie je tu šanca, že sa tomu tvorcovia vyhnú. Skejt, čudné handry, potkan: to sú konkrétne, hmatateľné veci, nie hmlistá nálepka „som trochu iná“, akú mnohé rodinné filmy svojim hrdinom prilepia.
Extra plus si zaslúži dvojča. Vyrastať vedľa dokonalého súrodenca je skúsenosť, ktorú pozná množstvo detí aj dospelých. Ak film túto líniu vezme vážne, nedostaneme len dobrodružstvo s príšerami, ale aj rodinnú drámu, ktorá dokáže chytiť aj dospelého diváka. Práve v tom vidím skrytú silu filmu: príšery sú efekt, rodina je srdce.
A samozrejme Quentin. V bežnom animáku je malé zvieratko vo vedľajšej úlohe buď tá najlepšia, alebo tá najotravnejšia postavička. Potkan je navyše už sám osebe odvážnejšia voľba než roztomilý psík, takže tu som mierny optimista.
Akadémia Rotwood: príšery, hrad a dobre známy žáner
Škola príšer nie je žiadny nový vynález. Videli sme už príšery na univerzite, upíra, ktorý vedie hotel, a nespočetné čarodejnícke školy, kde dieťa, ktoré nikam nezapadalo, konečne nájde svoje miesto. Akadémia Rotwood sa teda vydáva po poriadne vychodenom chodníku, čo je zároveň výhoda aj riziko.
Výhoda preto, že publikum presne vie, do čoho ide: hrad, tajné chodby, čudní učitelia a všelijakí chlpatí, slizkí a zubatí spolužiaci. Taký svet je ideálnym ihriskom pre animáciu, pri dizajne príšer je sloboda takmer neobmedzená. Riziko preto, že ak sa film bude príliš opierať o osvedčené prvky, vznikne príjemný, ale rýchlo zabudnuteľný kúsok, ktorý si deti užijú a rodičia v druhej polovici radšej skrolujú v telefóne.
Prečo som napriek tomu naladený pozitívne? Kvôli nápadu s obrátenou inakosťou. Väčšina rodinných filmov o príšerách vychádza z toho, že iná je príšera a treba ju prijať. Tu je čudný, podozrivý a výstredný človek. Ak scenár dokáže túto kartu zahrať s humorom a štipkou irónie, Monster Mia si môže v preplnenom žánri nájsť vlastný hlas.
Verena Fels a šance európskej animácie
Film režírovala Verena Fels a Monster Mia vznikla v nemecko-rakúsko-španielskej koprodukcii. To je dôležitá informácia, lebo formuje očakávania. Európske animované filmy len zriedka disponujú rozpočtom ako produkcie veľkých amerických štúdií, zato bývajú často odvážnejšie, svojráznejšie, menej uhladené a práve tým môžu utkvieť v pamäti.
Nečakám vizuál v hollywoodskom meradle, kde je vypracovaný každý chĺpok, a úprimne, o to tu ani nejde. Príbeh zo školy príšer nepotrebuje dokonalé textúry, ale postavu, tempo a humor. Ak réžia zachytí Miin pubertálny vzdor a atmosféru hradu, technické rozdiely počas sledovania rýchlo prestanú byť podstatné.
Aj stopáž 81 minút je dobré znamenie. Pre rodinnú animáciu je to takmer ideálne: dosť dlho na to, aby sa postavy rozvinuli, a dosť krátko na to, aby sa ani najmenší ku koncu nezačali vrtieť. V časoch natiahnutých dvojhodinových detských filmov je to vyslovene osviežujúce rozhodnutie.
Čím môže zabodovať a kde môže zakopnúť?
Keby som mal spísať, čo budem sledovať, keď sa film dostane na plátno, vyzeralo by to takto:
- Ostrosť humoru. Ľudské dieťa medzi príšerami je nekonečný zdroj vtipov. Otázkou je, či film zostane pri lacných gagoch, alebo si trúfne byť štipľavejší.
- Zobrazenie rodiny. Ak dvojča zostane len šablónovitým „dokonalým dievčaťom“, bude to premárnená šanca. Ak dostane hĺbku, film tým veľa získa.
- Osobnosť príšer. Žiaci Rotwoodu môžu byť nezabudnuteľné postavičky alebo len farebný šum v pozadí. Od toho závisí, či si ich deti budú pripomínať aj doma.
- Dávkovanie posolstva. Ponaučenie o prijatí samého seba je fajn, no ak ho film bude vtĺkať do hlavy v každej druhej scéne, začne nudiť aj deti.
Najväčšie riziko vidím v tom, že takto istý základný nápad ľahko uspí tvorcov. Najväčšiu šancu zase v tom, že európska produkcia sa možno až tak nebojí nechať Miu byť naozaj čudnou, naozaj vzdorovitou a nie vždy milou. Toto dievča nie je princezná a dúfam, že film z nej princeznú ani nebude chcieť vyrezať.
Komu je toto dobrodružstvo s príšerami určené?
Predovšetkým mladším školákom a deťom na prahu puberty, teda tým, ktorí sú v Miinom veku alebo sa k nemu blížia. Pre nich môže byť film zrkadlom: veľa z nich má pocit, že do triedy nezapadá, a hrdinka, ktorá jazdí na skejte a chová potkana, je im omnoho bližšia než ďalšia dokonalá rozprávková postava.
Rodičia si zas nájdu súrodeneckú rivalitu a bolesť z toho, že človek nikam nepatrí, ktorú poznajú aj dospelými očami. Nesľubujem, že sa rozplačú, ale ak sa film vydarí, cestou domov sa bude mať s deťmi o čom rozprávať. Téma príšer navyše výborne zapadne do jesennej, halloweenskej nálady.
Komu ho odporúčame?
- Je pre teba, ak: Mladším školákom a deťom na prahu puberty, najmä tým, ktorí sa občas cítia ako outsideri, a rodičom, ktorí hľadajú krátky rodinný výlet do kina v jesennej, halloweenskej nálade.
- Radšej vynechaj, ak: Tým, ktorí túžia po prevratne novom animovanom zážitku pre dospelých, alebo tým, ktorým už príbehy zo škôl príšer liezu krkom.
Ak sa ti páči, pozri si aj: Univerzita pre príšerky (2013), Hotel Transylvánia (2012), Príšerky s.r.o. (2001), Coraline (2009)
Časté otázky
O čom je film Monster Mia?
O dvanásťročnej Mii, ktorá sa vždy cítila cudzo vo svojej rodine aj v rodnom meste. Po incidente v škole ju preložia na Akadémiu Rotwood, kde sú žiaci skutočné príšery a ona je medzi nimi jediný človek.
Koľko trvá film Monster Mia?
Stopáž filmu je 81 minút.
Kto režíroval film Monster Mia?
Film režírovala Verena Fels.
Ktoré krajiny film nakrútili?
Monster Mia je nemecko-rakúsko-španielska koprodukcia.
Ako sa volá Miin potkan?
Miin najlepší kamarát, domáci potkan, sa volá Quentin.
Oplatí sa vybrať s Miou medzi príšery tejto jesene?
Na základe toho, čo vieme, hovorím: áno, s veľkou pravdepodobnosťou sa to oplatí. Monster Mia nemá ambíciu vynájsť žáner nanovo, no dobre známy príbeh obracia šikovným zvratom a dostala hlavnú hrdinku, ktorá má charakter. Krátka stopáž, jesenná nálada a večná téma inakosti hovoria v jej prospech.
Moje očakávané hodnotenie je silná sedmička. Ak bude humor ostrejší, než čakám, a rodinná línia dostane dosť priestoru, môže ísť aj vyššie. Ak sa však film uspokojí s istými šablónami, bude z neho milé, no rýchlo zabudnuté popoludnie s príšerami. Ja držím palce Mii, Quentinovi a všetkým príšerám z Rotwoodu, aby vyšla tá prvá možnosť.