Compostelle recenzia: dvetisíc kilometrov hnevu, viny a zaprášených topánok
Niektorým filmom stačí ruksak, nekonečný chodník a dvaja ľudia, ktorí sa nemôžu vystáť. Púťová dráma Yanna Samuella stavia presne na tomto recepte a vďaka Alexandre Lamy je z nej oveľa viac než pekne nasnímaný turistický sprievodca. Compostelle nič nové nevymýšľa, ale to, čo robí, robí so srdcom.
Tichá, dojímavá a miestami predvídateľná cestovná dráma, ktorú do cieľa dotlačí trenie medzi dvoma hlavnými postavami a citlivý herecký výkon Alexandry Lamy.
Compostelle: trailer
Údaje o filme
| Réžia | Yann Samuell |
|---|---|
| Hrajú | Alexandra Lamy, Julien Le Berre, Maëlle Vidou |
| Žáner | Filmové drámy |
| Dĺžka | 113 min |
| Krajina | Francúzske filmy, Belgické filmy |
O čom to je? Žena, tínedžer a poriadne dlhá cesta pešo
Východisko je jednoduché a práve preto funguje. Na jednej strane žena, ktorá sa snaží vyrovnať s vlastnými chybami, na druhej tínedžer, ktorý nedokáže skrotiť svoj hnev. Obaja sa dostali do bodu, keď ich doterajší život jednoducho nemôže pokračovať ďalej. Riešením nie je terapia, sťahovanie ani veľký rozhovor pri kuchynskom stole, ale vlastné nohy: z Francúzska sa vydávajú na Svätojakubskú cestu, na dvojtisíckilometrovú verziu púte do Santiaga de Compostela.
Dvetisíc kilometrov. Stojí za to nechať to číslo na chvíľu doznieť. Nejde o víkendový výlet, ale o týždne chôdze, deň čo deň, s pľuzgiermi, mizernými nocľahmi a hodinami, keď nikto nepovie ani slovo. Cesta sa vo filme stáva spoločným priestorom na konfrontáciu aj uzdravenie a najlepšie chvíle prichádzajú práve v tých tichých, nevyslovených minútach, keď si dvaja cudzí ľudia pomaly uvedomujú, že nesú rovnaké bremeno, len v inej podobe.
Podrobnosti zámerne neprezrádzam: pri tomto filme je najväčšou radosťou sledovať, ako sa krok za krokom ukazuje, čo týchto dvoch ľudí ženie dopredu.
Alexandra Lamy, tichý motor filmu
Alexandru Lamy netreba francúzskemu publiku dlho predstavovať a tu ukazuje, prečo sa jej znova a znova zverujú úlohy s veľkou citovou váhou. Vinu nehrá prehnane, neplače v každej druhej scéne. Únava sa u nej prejavuje v ramenách, v spomaľujúcich krokoch, v nedokončenej vete. Je to typ hereckej práce, ktorý sa dá ľahko prehliadnuť, hoci na ňom stojí celý film.
Vedľa nej dostávajú priestor Julien Le Berre a Maëlle Vidou a energia mladších hercov dobre vyvažuje zdržanlivosť Lamy. Zobrazenie tínedžerského hnevu je najchúlostivejším miestom: ľahko sa skĺzne do šablónovitého trieskania dverami. Film sa tejto pasci väčšinou vyhne, hoci sa nájde scéna či dve, kde hnev pôsobí skôr ako scenáristická pomôcka než skutočná emócia.
Najsilnejšie sú chvíle, keď sa dve generácie do seba pustia, a potom zrazu niet čo povedať, treba len kráčať ďalej.
Yann Samuell a pomalé varenie emócií
Meno Yanna Samuella mnohým pripomenie film Jeux d'enfants a kto ho videl, vie, že tento režisér má rád veľké, farebné, takmer rozprávkové city. Compostelle je v porovnaní s tým prekvapivo prízemný, a to doslova: kamera často ostáva pri nohách, na prašnom chodníku, pri krajine, ktorá sa ťahá do nekonečna.
Samuell sa tu krotí a filmu to väčšinou prospieva. Nikam sa neponáhľa a necháva krajinu, aby urobila časť práce za neho. Stominútová stopáž s trinástimi minútami navyše je však citeľná: v strednej časti príde moment, keď sa monotónnosť cesty trochu prenesie aj na diváka. Dá sa povedať, že je to zámer, veď aj púť taká je, no v kinosále je to dvojsečná zbraň.
Čo sa naopak veľmi podarilo: režisér nekáže. Duchovné pozadie Svätojakubskej cesty tu je, ale film nikoho nechce obracať na vieru. Uzdravenie je tu ľudská, nie nebeská záležitosť.
Čo funguje a kde to pokrivkáva
Stručne som zhrnul, prečo film s čistým svedomím odporúčam a prečo sa nestal mojím obľúbeným.
- Čo funguje: dynamika medzi dvoma hlavnými postavami, ktorá sa pomaly a vierohodne mení z nepriateľstva na niečo úplne iné.
- Čo funguje: obraz. Francúzska a španielska krajina je nádherná, no nie pohľadnicovo: film dáva pocítiť vzdialenosť, únavu aj horúčavu.
- Čo funguje: striedmosť. Žiadna prepísaná melodráma, veľké emotívne chvíle pôsobia zaslúžene.
- Kde to pokrivkáva: obmedzenia žánru. Kto už videl nejakú cestovnú drámu, zhruba vytuší, kam smeruje emocionálny oblúk príbehu.
- Kde to pokrivkáva: tempo v strede filmu poľavuje a niektoré vedľajšie linky pôsobia skôr ako odbočky než skutočné zastávky.
Nič z toho nie je fatálne, ale dobre to ukazuje, že Compostelle sa drží na bezpečnej pôde. Neriskuje, preto ani veľmi nepadne, no ani vás nevynesie do oblakov.
Púťový film ako žáner: prečo nás stále láka?
Je v tom niečo neodolateľné, keď film vezme svoje postavy a jednoducho ich pošle na cestu. Cestovná dráma patrí k najstarším filmovým formám a púť je jej najčistejšou podobou: cieľ tu nie je len zemepisný. Kto videl film Emilia Esteveza The Way s Martinom Sheenom alebo Reese Witherspoon vo filme Wild, presne vie, o čom hovorím.
Compostelle zapadá do tejto tradície a ako francúzsko-belgická koprodukcia prináša tú typickú európsku citlivosť, ktorá je menej krikľavá než hollywoodska verzia. Nečaká vás tu veľké osvietenie na vrchole kopca podfarbené hudbou. Skôr drobné chvíle: spoločná večera, nechtiac vyslovená veta, ráno, keď jeden po prvý raz počká na druhého.
Nejde o temnú, ťaživú drámu, ale o film, ktorý si tínedžer a jeho rodič môžu pozrieť aj spolu. Možno je to dokonca najlepší spôsob.
Komu ho odporúčame?
- Je pre teba, ak: Pre tých, ktorí majú radi tiché európske drámy postavené na postavách, ktorí sami uvažovali o Svätojakubskej ceste, alebo by si chceli s tínedžerom pozrieť niečo, čo má obsah.
- Radšej vynechaj, ak: Kto túži po svižnom deji, zvratoch či veľkých dramatických výbuchoch, tomu bude 113 minút pripadať ako dlhý pochod.
Ak sa ti páči, pozri si aj: The Way (2010), Wild (2014), Little Miss Sunshine (2006), Vonatok a semmibe (2014)
Časté otázky
O čom je film Compostelle?
Žena, ktorá sa snaží vyrovnať so svojimi chybami, a tínedžer, ktorý nedokáže ovládať svoj hnev, sa spolu vydajú z Francúzska na dvojtisíckilometrovú púť do Santiaga de Compostela. Cesta sa pre nich stáva priestorom na konfrontáciu aj uzdravenie.
Ako dlho trvá Compostelle?
Film má stopáž 113 minút.
Dá sa film pozrieť spolu s tínedžerom?
Áno. Nejde o temnú ani ťaživú drámu a spoločné pozeranie rodiča s dospievajúcim dieťaťom mu podľa nás sedí najlepšie. Pre malé deti však určený nie je.
Kto film režíroval a kto v ňom hrá?
Film režíroval Yann Samuell, v hlavných úlohách sa predstavia Alexandra Lamy, Julien Le Berre a Maëlle Vidou.
Ktoré krajiny film vyrobili?
Compostelle vznikol ako francúzsko-belgická koprodukcia.
Oplatí sa obuť si topánky a vyraziť s nimi?
Áno, ak viete, do čoho idete. Compostelle nie je film, o ktorom sa budete týždne hádať, ale patrí k tým, po ktorých z kina odchádzate potichu a možno zavoláte niekomu, komu ste sa mali ozvať už dávno. Herecký výkon Alexandry Lamy a sila krajiny unesú aj predvídateľnejšie pasáže a Yann Samuell múdro nechce povedať viac, než príbeh znesie.
Nie je dokonalý, občas sa unaví, presne ako jeho postavy. Ale nakoniec dorazí do cieľa, a to je pri púťovom filme asi to najdôležitejšie. Na daždivý jesenný večer, najmä vo dvojici s tínedžerom, je to vyslovene dobrá voľba.