Rose recenzia vopred: Sandra Hüller sa vracia z vojny ako vojak a skutočným bojiskom sa stáva mier
Existujú herečky, pri ktorých mi stačí ich meno, aby som si kúpil lístok, a Sandra Hüller medzi ne patrí bez debaty. V nemecko rakúskej historickej dráme Rose hrá ženu, ktorá bojovala vo vojne ako muž a aj po návrate domov chce ako muž žiť ďalej. Táto recenzia vopred hovorí o tom, čo môžeme čakať a prečo to môže byť jeden z najtvrdších a zároveň najtichších filmov roka.
Na papieri má tento film všetko pre tiesnivo presný dobový obraz postavený na veľkom hereckom výkone. Otázkou zostáva len to, nakoľko sa dokáže otvoriť film s takto prísnou formou.
Rose: trailer
Údaje o filme
| Réžia | Markus Schleinzer |
|---|---|
| Hrajú | Sandra Hüller, Caro Braun, Godehard Giese, Robert Gwisdek, Johannes Schubert |
| Žáner | Historické drámy |
| Dĺžka | 94 min |
| Krajina | Nemecké filmy, Rakúske filmy |
O čom je Rose bez spoilerov?
Sme na začiatku 17. storočia. Rose bojovala vo vojne ako muž, prešla peklom brabantského bojiska a keď sa vráti do pokojného zázemia, nechce sa vrátiť k svojej starej úlohe. Chce žiť ďalej ako muž. Jej túžba je pritom až zarážajúco jednoduchá: chce byť dobrým občanom, užitočným členom komunity, niekým, kto pracuje, žije poctivo a nevytŕča z radu.
A práve v tom je jadro celej veci. Vo svete, kam sa Rose vracia, platia nemenné pravidlá a komunita odlišnosť veľmi neznáša. Podľa oficiálneho opisu stojí film na napätí medzi spoločenskými normami a osobnou identitou, ktoré sa vyostruje tým viac, čím viac sa Rose snaží zapadnúť. Viac o deji nevieme a podľa mňa to vôbec nevadí: pri takýchto filmoch je to, ako sa niečo rozpráva, oveľa dôležitejšie než to, čo sa rozpráva.
Čo sa mi však na celom koncepte páči už teraz, je opačný smer. Vojnové filmy zvyčajne ukazujú ako peklo front, tu sa však zdá, že bojisko je iba predsieň. Skutočné obliehanie sa začína doma, v pohľadoch susedov, v kostolných laviciach, v každodennom poriadku.
Sandra Hüller alebo prečo sa o hlavnú rolu netreba báť
Kto v posledných rokoch sleduje európsky film, tomu Sandru Hüller netreba predstavovať. Od filmu Toni Erdmann vieme, že dokáže byť zároveň nekonečne strnulá aj bolestne zraniteľná, Anatómia pádu zas ukázala, že jediným pohybom tváre dokáže spochybniť všetko, čo si v hľadisku myslíme. A po chladnej, desivej pani domu v Zóne záujmu môžem s istotou povedať: dnes je len málo herečiek, ktoré sa tak málo boja nesympatie, chladu a nepohodlia.
Postava Rose potrebuje presne takúto herečku. Človeka, ktorý celou svojou bytosťou túži byť neviditeľný, pretože zapadnúť znamená prežiť. Zahrať to je ťažšie než veľkú, hlučnú dramatickú rolu. Všetko tu nesie ticho, držanie tela, hlas a pohľad, a práve v tom je Hüller momentálne neprekonateľná.
V obsadení sú popri nej aj Caro Braun, Godehard Giese, Robert Gwisdek a Johannes Schubert. Koho stvárnia, zatiaľ nevieme, no v takejto komornej dráme je tvár komunity rovnako dôležitá ako tvár hlavnej hrdinky. Od nich závisí, či bude dedina, mesto a celé okolie živou, dýchajúcou hrozbou, alebo len kulisou.
Markus Schleinzer, majster nepríjemného ticha
Meno Markusa Schleinzera mnohým môže byť povedomé vďaka jeho debutu Michael z roku 2011. Bol to neľútostne chladný film s takmer klinickou presnosťou, ktorý nič nevysvetľoval, nič neuľahčoval a za nič sa neospravedlňoval. Ak z toho vychádzam, ani Rose nebude príjemný, hladkajúci kostýmový film, a to považujem priam za prísľub.
Jedna vetva rakúskej filmovej tradície, ku ktorej patrí aj Schleinzer, si potrpí na odstup. Kamera sa nenadchýna, neplače spolu s hrdinami, skôr sleduje ako prísny svedok. V príbehu, kde je samotným tlakom neustále pozorovanie zo strany komunity, môže byť tento štýl presným zásahom. Divák si Rose prezerá rovnako pozorne ako jej okolie, a tak sa z neho nepríjemne stáva spolupáchateľ.
Výpovednú hodnotu má aj stopáž 94 minút. Nie je to trojhodinová, natiahnutá prehliadka dobovej vernosti, ale napätý a hutný film. To naznačuje, že Schleinzer presne vie, čo chce povedať, a nechce sa zdržať ani o minútu dlhšie, než je nutné.
Čo z neho môže urobiť naozaj veľký film
Optimistom som z troch dôvodov:
- Téma je nadčasová, no nie je tu kvôli móde. Prostredie 17. storočia ju vzďaľuje od dnešných sporov, a práve preto môže byť ostrejšia. Komunita žijúca v prísnom poriadku a človek, ktorý chce len v pokoji existovať: to platí kedykoľvek a kdekoľvek.
- Hlavná hrdinka. Pri kariére Sandry Hüller si ťažko predstaviť, že by nepodala pamätný výkon.
- Režisérska ruka. Schleinzer nie je filmár, ktorý ponúka upokojujúce odpovede, a pri tomto príbehu by bolo pohodlné riešenie tým najväčším hriechom.
Navyše už samotný motív veterána, ktorý sa vracia z vojny, je silný. Rose je cudzinkou nielen pre svoju identitu, ale aj preto, že videla niečo, čo ľudia v zázemí nevideli. Ak film dokáže tieto dve vrstvy spojiť, môžeme dostať veľmi bohatú drámu s mnohými možnými výkladmi.
Kde to môže zlyhať?
Budem úprimný: prísny európsky autorský film má svoje pasce. Ak zostane Schleinzer príliš chladný, divák môže ostať vonku a Rose sa môže zmeniť na pekný, úctyhodný, no trochu mŕtvy artefakt, ktorý skôr obdivujeme, než prežívame. Druhým rizikom kostýmových drám je didaktickosť: ak film v každej scéne zdôrazňuje, že komunita je krutá a Rose je obeť, stratí sa zložitosť.
Ďalším otáznikom je rytmus. Krátka stopáž je dobré znamenie, ale pomalý, pozorovateľský štýl nesedí každému. Kto čaká svižný historický film, bojové scény alebo efektné zvraty, bude zrejme sklamaný. Vojna je tu, aspoň podľa opisu, skôr minulosťou než prítomnosťou.
A napokon všetko nasvedčuje tomu, že film divákov šetriť nebude. Pre mňa je to skôr prednosť, no je dobré byť na to pripravený.
Komu ho odporúčame?
- Je pre teba, ak: Pre fanúšikov Sandry Hüller, milovníkov európskeho autorského filmu a pre každého, kto má rád pomaly budované, tiesnivé historické drámy, ktoré nútia premýšľať.
- Radšej vynechaj, ak: Kto hľadá ľahkú kostýmovú romantiku, efektnú vojnovú akciu alebo rýchle tempo, pre toho bude tento film pravdepodobne priveľmi tichý a priveľmi tvrdý.
Ak sa ti páči, pozri si aj: Orlando (1992), Albert Nobbs (2011), Biela stuha (2009), Portrét ženy v plameňoch (2019), Zóna záujmu (2023)
Časté otázky
Kedy príde Rose do slovenských kín?
Dátum slovenskej premiéry zatiaľ nie je známy.
O čom je Rose?
Dej sa odohráva na začiatku 17. storočia: Rose bojovala vo vojne ako muž a po návrate z brabantského bojiska chce ako muž aj žiť, ako dobrý občan a užitočný člen komunity, pričom sa snaží zapadnúť do sveta s prísnymi pravidlami.
Koľko minút trvá Rose?
Film má stopáž 94 minút.
Kto režíroval Rose a kto v ňom hrá?
Režisérom je Markus Schleinzer, hlavnú úlohu hrá Sandra Hüller a ďalej účinkujú Caro Braun, Godehard Giese, Robert Gwisdek a Johannes Schubert.
Ktoré krajiny film vyrobili?
Rose je nemecko rakúska koprodukcia.
Oplatí sa sadnúť si s Rose do kostolnej lavice?
Podľa mňa áno, ba čo viac: na tento film sa úprimne teším. Nie preto, že by sľuboval ľahký večer, ale preto, že všetko naznačuje, že kladie skutočnú otázku a nedá na ňu lacnú odpoveď. Sandra Hüller je dnes jednou z najzaujímavejších herečiek európskeho filmu a Markus Schleinzer je režisér, ktorý sa nebojí nepohodlia. Moje očakávania sú vysoké, a ak film za svojou prísnosťou dokáže nájsť aj kúsok vrúcnosti, môže sa ľahko stať jednou z najpamätnejších drám roka. Hneď ako príde do kín, budem tam, a tuším, že mi potom ešte dlhé dni nepôjde z hlavy.