Alpha recenzia: tetovanie od Julie Ducournau ide hlbšie, než by ste čakali
Od Julie Ducournau nikto nečaká pohladenie a Alpha vám ho ani nedá. Režisérka filmov Raw a Titane tentoraz napína lano medzi matkou a jej dospievajúcou dcérou a ťahá ho tak dlho, kým si odrenú dlaň neodnesie aj divák. Je to vyčerpávajúci, tvrdohlavý a miestami prehnaný film, no takých sa tento rok v kinách veľa neobjavilo.
Alpha je najľudskejší a zároveň najťažšie stráviteľný film Julie Ducournau: nie je dokonalý, ale pracuje vo vás ešte niekoľko dní.
Alpha: trailer
Údaje o filme
| Réžia | Julia Ducournau |
|---|---|
| Hrajú | Tahar Rahim, Golshifteh Farahani, Mélissa Boros, Emma Mackey, Finnegan Oldfield |
| Žáner | Filmové drámy |
| Dĺžka | 128 min |
| Krajina | Francúzske filmy, Belgické filmy |
Tetovanie, ktoré všetko roztrhne
Východisko je až smiešne všedné. Alpha má 13 rokov, je to problémové dievča a žije sama s mamou. Jedného dňa príde zo školy domov a na ruke má tetovanie. Nič viac. Žiadne sprisahanie, žiadna nadprirodzená beštia v pivnici, len znak na koži, ktorý sa tam ocitol priskoro.
Ducournau však presne vie, že rodina sa nerozpadá pod ťarchou veľkých katastrof, ale pre takéto drobné praskliny. Tetovanie je tu bránou: cez ňu sa valia strachy a rozpory, ktoré si matka s dcérou dovtedy starostlivo zamykali jedna pred druhou. Viac by som z deja neprezrádzal a úprimne, ani to netreba. Tento film nestojí na zvratoch, ale na tom, ako sa dvaja ľudia dostávajú jeden druhému pod kožu.
Ducournau, ktorá o tele nevie klamať
Kto videl Raw, vie, že telo je pre Ducournau vždy bojiskom. Tam išlo o hlad mladého dievčaťa, v Titane o takmer neznesiteľnú premenu niekde medzi kovom a mäsom. Režisérka sa posadnuto vracia na to isté miesto: čo si človek počne s tým, čo mu robí vlastné telo, a s tým, čo na ňom vidia ostatní.
Alpha je v tomto ohľade logickým pokračovaním, no zároveň aj zmenou smeru. Tetovanie od prvej chvíle otvára otázku tela a identity, lenže ťažisko tu menej leží na šoku a oveľa viac na vzťahu. Ducournau ani doteraz nemala rada krv len pre krv, teraz však akoby odvážnejšie priznávala, že horor bol u nej vždy rodinnou drámou, len v kostýme.
To neznamená, že by skrotla. Kto si myslí, že francúzsko-belgická dráma sú len dlhé ticho a hádky v kuchyni, toho čaká nepríjemné prekvapenie.
Golshifteh Farahani a Mélissa Boros: dve osoby, jedna rana
Srdcom filmu sú dve hlavné herečky. Golshifteh Farahani patrí k tým, ktoré jedným pohľadom povedia celý životný príbeh, a tu hrá matku, ktorá všetko nesie sama. Pascou tejto roly by bolo urobiť z nej svätú alebo netvora. Farahani nespraví ani jedno: jej matka je milujúca, unavená, vystrašená aj nahnevaná, často všetko naraz.
Mélissa Boros v úlohe Alphy je skutočným prekvapením filmu. Zahrať tínedžerku tak, aby nebola otravná ani prepísaná, dokáže málokto. Boros je surová, nevypočítateľná a je v nej niečo, pre čo sa o ňu neustále bojíte, aj keď by ste ňou najradšej zatriasli.
Vo vedľajších rolách sa objavujú výrazné mená: Tahar Rahim, Emma Mackey a Finnegan Oldfield. Rahimova prítomnosť dodá váhu každej scéne a Mackey od Sex Education dokázala, že vierohodne zvládne chaos dospievania aj zraniteľnosť dospelých. Bez spojlerov len toľko: nikto z nich tu nie je ako kulisa.
Čo vám zostane v žalúdku: obraz a zvuk
Filmy Julie Ducournau nikdy nie sú len o príbehu, ale aj o tom, ako sa cítite, keď ich pozeráte. Vizuál Alphy je napätý a blízky telu, kamera sa k postavám často dostáva nepríjemne blízko, akoby vám nedovolila odvrátiť zrak. Koža, jazva, farba, atrament: nie sú to rekvizity, ale postavy.
Zvukový dizajn je minimálne rovnako dôležitý. Sú chvíle, keď hudba dolieha na scénu takmer ako fyzický tlak, a sú chvíle, keď je najhoršie ticho. Tento film nevznikol pre notebook, a kto môže, nech ho vidí v kine alebo aspoň s poriadnym ozvučením.
Kde sa 128 minút zadýcha?
Teraz menej nadšená časť. Stopáž 128 minút je cítiť. Ducournau rada nechá chvíle doznieť, čo napätiu často prospieva, no v strednej časti sú pasáže, kde film skôr krúži, než by napredoval. Stále udiera na ten istý emocionálny tón a divák sa v istom bode prestane báť o postavy a začne premýšľať, kam to celé smeruje.
Rozporuplná bude aj symbolická vrstva. Ducournau význam divákovi nikdy nenaservíruje na lyžičke a ani tu to nie je inak. Niekoho to oslobodí, iného bude iritovať. Priznávam, že u mňa sa to občas preklopilo z tajomného do manierovaného, ale herecké výkony ma vždy vrátili späť.
- Silná stránka: dvojica Farahani a Boros, od ktorej sa nedá odtrhnúť zrak.
- Silná stránka: telesná, živočíšna réžia.
- Slabina: dĺžka a opakovanie v strednej časti.
- Slabina: zahmlená symbolika, ktorá neočarí každého.
Komu ho odporúčame?
- Je pre teba, ak: Pre tých, ktorí milovali Raw a Titane, a pre každého, kto znesie ťažké, telesné rodinné drámy, v ktorých je najdôležitejšie herectvo.
- Radšej vynechaj, ak: Kto túži po oddychovom večeri alebo neznáša pomalé tempo a otvorené, symbolické rozprávanie, nech si radšej vyberie niečo iné.
Ak sa ti páči, pozri si aj: Grave (2016), Titane (2021), Mommy (2014), J'ai tué ma mère (2009)
Časté otázky
O čom je film Alpha?
O problémovej 13-ročnej Alphe, ktorá žije sama s mamou. Keď jedného dňa príde zo školy s tetovaním na ruke, ich svet sa rozpadne a na povrch vyplávajú ich najhlbšie rozpory a strachy.
Ako dlho trvá Alpha?
Film má 128 minút.
Dá sa Alpha pozerať s deťmi?
Neodporúčame to. Ide o náročnú a miestami drsnú drámu s intenzívnymi telesnými scénami, určenú dospelému publiku.
Kto režíroval Alphu a kto v nej hrá?
Réžiu má Julia Ducournau. V hlavných úlohách sa predstavia Mélissa Boros (Alpha) a Golshifteh Farahani (matka), ďalej hrajú Tahar Rahim, Emma Mackey a Finnegan Oldfield.
Ktoré krajiny Alphu nakrútili?
Alpha je dráma vzniknutá vo francúzsko-belgickej koprodukcii.
Necháme si od Ducournau urobiť stopu na koži?
Áno, len vedzte, do čoho idete. Alpha nie je film, ktorý potom veselo rozoberiete pri pizzi. Skôr taký, ktorý sa vám vynorí cestou domov v električke a zrazu zistíte, že myslíte na vlastnú mamu alebo na vlastné dieťa. Ducournau tentoraz pracuje s menším šokom a väčším srdcom, a hoci je film pridlhý a občas sa stráca vo vlastných symboloch, Golshifteh Farahani a Mélissa Boros hrajú s takou silou, že mu odpustíte každú chybu. Nie je to najlepší film režisérky, ale je najodvážnejší v tom, že sa odhodlala zložiť hororové brnenie. Toto tetovanie sa len tak nezotrie.