Demolátor recenzia: Stallone a Snipes sa bijú v prehnane slušnej budúcnosti
Niektoré filmy starnú lepšie ako ich vlastné hviezdy a Demolátor je presne taký prípad. V roku 1994 pôsobil ako hlučná akčná jazda, dnes skôr ako škeriaca sa satira, ktorá sa vysmiala budúcnosti skôr, než vôbec prišla. Stallonov zmrazený policajt a Snipesov šialený zločinec sa pustia do seba vo svete, kde už nikto nevie, ako sa vlastne bije.
Hlučný, vtipný, múdrejší, než by ste čakali, a aj po tridsiatich rokoch presne vie, prečo ho máme radi.
Údaje o filme
| Original | Demolition Man |
|---|---|
| Premiéra na Slovensku | 17. 2. 1994 |
| Réžia | Marco Brambilla |
| Hrajú | Sylvester Stallone, Wesley Snipes, Sandra Bullock, Nigel Hawthorne, Benjamin Bratt, Rob Schneider |
| Žáner | Krimi, Akčné filmy, Sci-fi filmy |
| Dĺžka | 115 min |
| Krajina | Americké filmy |
Z mrazničky rovno do budúcnosti: o čom je Demolátor?
Východisko je jednoduché ako facka a práve preto funguje. Simon Phoenix je najzvrhlejší zločinec Los Angeles, John Spartan zasa najbrutálnejší policajt všetkých čias. Ich súboj sa skončí nerozhodne, no výsledok je pre oboch rovnaký: putujú do kalifornského kryogenického väzenia, kde si trest odsedia hlboko zmrazení.
Potom príde rok 2032. Spoločnosť sa medzitým stala dokonale nenásilnou, taká sterilná a zdvorilá, že takmer cítite vôňu dezinfekcie. Do tohto sveta sa dostane na slobodu Phoenix a peklo sa, samozrejme, okamžite rozpúta. Vedenie mesta pritom príde na trápnu pravdu: nenásilná polícia si s násilníkom nevie poradiť. Do úvahy pripadá jediný človek, ktorý je ešte drsnejší než Phoenix. Demolátor.
Viac netreba vedieť. Film nestavia na zvratoch v deji, ale na nádhernom strete dvoch akčných hrdinov z deväťdesiatok s až príliš milou budúcnosťou.
Stallone, Snipes a veľmi rozjarený záporák
Sylvester Stallone ako John Spartan prináša presne to, čo sme od neho čakali, no je vidieť, že si užíva možnosť zasmiať sa aj na vlastnom imidži. Po Rockym a Rambovi je to rola, v ktorej sa veľký zamračený svalovec ocitne v prostredí, kde je každý jeho pohyb priveľa. A tento humor ryby vytiahnutej z vody filmu obrovsky pomáha.
Šou však ukradne Wesley Snipes. Jeho Simon Phoenix je odfarbený, rozškľabený a nevyspytateľný chaos a Snipes ho zjavne hrá tak, akoby mal každý natáčací deň narodeniny. Nie je to hrozivý záporák v klasickom zmysle, skôr utrhnutá kreslená postavička, a to presne sedí k tónu filmu. Kto pozná Snipesa len ako zachmúreného Blada, uvidí tu úplne inú tvár.
A potom je tu Sandra Bullock ako poručíčka Lenina Huxley, takmer tajná zbraň filmu. Policajtka z roku 2032, ktorá zbožňuje akciu starých čias, no netuší, ako funguje skutočnosť, má na konte najlepšie vtipy celého filmu. Jej šarm tu žiari naplno a nie je náhoda, že z nej čoskoro bola veľká hviezda.
Tí, čo budúcnosť držia v pozadí
Ani vedľajšie postavy nie sú len kulisou. Nigel Hawthorne ako Dr. Raymond Cocteau je dokonalou usmiatou tvárou systému a celý čas máte pocit, že za tým veľkým pokojom niečo nesedí. Jeho zdržanlivosť je skvelou protiváhou k Snipesovej bujarosti.
Benjamin Bratt ako Alfredo Garcia, Rob Schneider ako Erwin, Bob Gunton ako náčelník George Earle a Glenn Shadix ako Bob spoločne prispievajú k tomu, aby bolo Los Angeles roku 2032 uveriteľne smiešne. Policajti budúcnosti sú bezradní, milí a trochu úbohí, čo patrí k najsilnejším vrstvám humoru filmu.
Malá poznámka k menám: Lenina Huxley nie je práve jemná narážka, ale je to roztomilé žmurknutie na Prekrásny nový svet Aldousa Huxleyho. Ukazuje, že film vie, do akej dystopickej tradície vstupuje, len to robí s úsmevom od ucha k uchu, nie vážne.
Budúcnosť podľa Marca Brambillu: plastová, lesklá a podozrivo povedomá
Réžia Marca Brambillu sa nesnaží byť majstrovským dielom a ani ním nie je. Presne však chápe, čo chce: svižný, efektný akčný film, v ktorom je vtipom už samotná scéna. Svet roku 2032 je lesklý, usporiadaný a taký priateľský, že to až naháňa strach. Akčné scény sú masívne, voňajú strelným prachom a dýchajú pravou atmosférou deväťdesiatok, a práve preto tak dobre fungujú, keď vtrhnú do sterilnej budúcnosti.
Najzaujímavejšie je, ako satira filmu časom ostrila. To, čo v roku 1994 vyzeralo ako vtipné preháňanie, teda spoločnosť, ktorá všetko reguluje, vyháňa každú nepríjemnosť a dezinfikuje aj slová, dnes znie úplne inak. Netvrdím, že film videl do budúcnosti, ale že zostarol lepšie ako mnohí jeho vážnejšie brané súčasníci, to je isté.
Stopätnásťminútová stopáž je väčšinou dobre vyplnená. Zopár hluchých miest sa nájde a stredná časť občas trochu blúdi, no film vždy vytiahne ďalší vtip alebo ďalší výbuch, ktorým diváka vráti späť.
Kde sa zmrazený hrdina pošmykne?
Nebudem predstierať, že Demolátor je bez chyby. Príbeh je za hranicou základného nápadu dosť predvídateľný a kto čaká od sci-fi prvkov hlboké myšlienky, sklame sa: film otázky skôr nadhodí, než by ich domyslel. Kritika nenásilnej spoločnosti je šikovná, ale niekedy sa až príliš pohodlne pridá na stranu, podľa ktorej dobrá bitka vyrieši všetko.
Časť výpravy je poznačená dobou a niektoré riešenia sú dnes skôr milo retro než ohromujúce. Pre mňa je to však skôr prednosť: film je odtlačkom svojej doby a nemusí sa za to hanbiť.
- Čo veľmi funguje: Snipesov uletený výkon, humor Sandry Bullock, satira budúcnosti.
- Čo menej: predvídateľný dej a niekoľko natiahnutých scén.
- Čo prekvapí: aký zábavný je aj dnes.
Kultovka, alebo len nostalgia?
Otázka je oprávnená, veď veľká časť akčných filmov z deväťdesiatok sa dnes dá pozerať už len kvôli nostalgii. Demolátor je však iná kategória. Nemáme ho radi preto, že sme ho mali radi kedysi, ale preto, že jeho humor a satira skutočne fungujú. Popri RoboCopovi a Total Recall je to presne ten druh akčného sci-fi, ktorý za násilie prepašoval aj ironický komentár, len oveľa hravejšie.
Kto ho dnes uvidí po prvý raz, bude asi prekvapený, aký je celý sebaironický. Stallone a Snipes nehrajú posvätné sochy žánru, ale vysmievajú sa im, a práve preto je to celé také sympatické.
Komu ho odporúčame?
- Je pre teba, ak: Fanúšikom akčných filmov z deväťdesiatok, ktorí majú radi, keď k výbuchom pribudne poriadna dávka humoru a štipka satiry. Povinnosť pre každého, kto chce vidieť Snipesa v jeho najšialenejšej forme.
- Radšej vynechaj, ak: Tým, ktorí hľadajú vážne, do hĺbky premyslené sci-fi, alebo neznesú prehnanú, hlučnú akciu. Pre menšie deti to kvôli násiliu nie je.
Ak sa ti páči, pozri si aj: RoboCop (1987), Total Recall (1990), Escape from New York (1981), Piaty element (1997), Dredd (2012)
Časté otázky
Kedy mal Demolátor premiéru na Slovensku?
Demolátor prišiel do slovenských kín 17. februára 1994.
O čom je Demolátor?
Obávaný zločinec Simon Phoenix aj brutálny policajt John Spartan skončia v kryogenickom väzení. V roku 2032 sa Phoenix v nenásilnej spoločnosti dostane na slobodu a zastaviť ho dokáže jedine Spartan.
Koľko trvá Demolátor?
Film má stopáž 115 minút.
Kto hrá v Demolátorovi?
Sylvester Stallone (John Spartan), Wesley Snipes (Simon Phoenix), Sandra Bullock (Lenina Huxley), Nigel Hawthorne (Dr. Raymond Cocteau), ďalej Benjamin Bratt, Rob Schneider, Bob Gunton a Glenn Shadix.
Kto režíroval Demolátora?
Film režíroval Marco Brambilla, pôvodný názov je Demolition Man.
Oplatí sa Demolátora rozmraziť aj v roku 2026?
Áno, a poriadne. Demolátor je ten vzácny akčný film z deväťdesiatok, ktorý netreba ospravedlňovať: je hlučný, vtipný, občas hlúpy, no vždy vie, čo robí. Snipesovo šialenstvo, Stallonova sebaironická nevrlosť a šarm Sandry Bullock tvoria kombináciu, ktorú sa odvtedy nikomu poriadne nepodarilo napodobniť. Lepšieho spoločníka na piatkový večer si viem predstaviť len ťažko. Pripravte si popcorn, zabudnite na chvíľu na budúcnosť a pozrite sa, ako ju videl rok 1994. Nasmejete sa viac, než čakáte.