Recenzia · Premiéra: 10. 10. 1996

Deň nezávislosti recenzia: ani po tridsiatich rokoch nemá konkurenciu najkrajší koniec sveta pri popcorne

Niektoré filmy nestarnú, len sú čoraz nostalgickejšie, a Deň nezávislosti je presne taký. Roland Emmerich v roku 1996 zobral úplne jednoduchý nápad, obrovské vesmírne lode nad hlavnými mestami sveta, a nafúkol ho do rozmerov, ktoré otriasli celou filmovou dekádou. Po tridsiatich rokoch som si ho pozrel znova a prekvapilo ma, aké málo som mu musel odpúšťať.

Deň nezávislosti: trailer

Údaje o filme

Tieň nad metropolami: o čom to je, bez spoilerov

Východisko je také čisté, že sa dá vyrozprávať jednou vetou: z ničoho nič sa objavia gigantické vesmírne lode a zatienia veľké mestá celého sveta. Časť ľudstva sa chystá oslavovať, konečne sú tu, konečne nie sme sami. Lenže návštevníci majú úplne iné plány. Prichádzajú s drvivou presilou a takou technickou prevahou, že pozemské armády pri nich pôsobia ako plastoví vojačikovia, a ich cieľom nie je nič menšie než úplné vymazanie ľudskej civilizácie.

Toľko stojí za to vedieť vopred a podľa mňa viac ani netreba. Sila filmu totiž nie je v zvratoch, ale v tom, ako túto strašne jednoduchú situáciu rozloží medzi kopu postáv a nechá každú z nich čeliť koncu sveta po svojom. Pilot, prezident, vedec, otec, outsider s fľašou v ruke: Emmerich postaví proti presile celý prierez spoločnosťou, a vďaka tomu je výsledok oveľa viac než obyčajná prestrelka.

Will Smith, filmová hviezda, ktorá sa zrodila práve tu

Dnes si to ťažko predstaviť, ale v roku 1996 ešte Will Smith nebol tým Willom Smithom. Mal za sebou Princa z Bel-Airu a Mizerákov, no status nespochybniteľnej letnej hviezdy mu podľa mňa priniesol až tento film. Ako kapitán Steven Hiller vnáša do každej scény toľko pohodovosti, drzého humoru a fyzickej prítomnosti, že takmer vypadne z plátna. Je to hrdina, s ktorým by divák najradšej sedel v kokpite, keď všetko naokolo horí.

Najlepšie na ňom je, že sa neberie smrteľne vážne. Katastrofa takéhoto rozsahu by sa ľahko mohla utopiť vo vlastnom páte, ale Smith každou treťou vetou prepichne do balóna dierku. Táto ľahkosť dáva filmu rytmus, a preto neunavuje ani 145 minút.

Prezident, génius a celá partia postáv

Ak je Will Smith svalom filmu, Jeff Goldblum je jeho nervovou sústavou. Ako David Levinson hrá tú istú koktavú, geniálne nervóznu, neustále premýšľajúcu figúru, ktorú sme si zamilovali v Jurskom parku, a aj tu je to trefa do čierneho. Dvojica Smith a Goldblum prináša dve úplne odlišné energie, jeden koná, druhý na veci prichádza, a táto dvojakosť funguje lepšie než akýkoľvek výbuch.

Bill Pullman ako prezident Thomas J. Whitmore stvárňuje prekvapivo ľudskú postavu, nie sochársky dokonalého vodcu, ale unaveného, pochybujúceho človeka, na ktorého sa zrazu zrúti váha celého sveta. Vedľa neho dávajú príbehu ľudskú tvár Mary McDonnell ako Marilyn Whitmore a Margaret Colin ako Constance Spano. Judd Hirsch ako Julius Levinson patrí k najzábavnejším vedľajším postavám, je to večne frflajúci otec, ktorý sa vždy nejako ozve v nesprávnej chvíli. Robert Loggia ako generál William Grey zastupuje tvrdé vojenské krídlo a Randy Quaid v úlohe Russella Cassa ponúka najbláznivejšiu a najprekvapivejšie sympatickú postavu celého filmu.

Nie každá postava dostane dosť priestoru a niektoré sú trochu vystrihnuté zo šablóny. Lenže toto je presne ten typ filmu, kde šablóna nie je chyba, ale žánrový sľub: vieš, komu budeš fandiť, a film to, čo sľúbi, aj dodrží.

Roland Emmerich, umelec ničenia

Meno Rolanda Emmericha sa neskôr spojilo s filmami ako Godzilla, Deň potom či 2012, celú kariéru teda postavil na tom, že efektne rozbíja planétu. Deň nezávislosti je korunovačným klenotom tejto dráhy a podľa mňa ho dodnes neprekonal. Tu ešte držal rovnováhu medzi veľkoleposťou a hravosťou.

Dnes je nápadná najmä hmatateľnosť. V polovici deväťdesiatych rokov stála veľká časť trikov ešte na modeloch, skutočnom ohni a praktických efektoch, a po dnešných úplne digitálnych blockbusteroch to pôsobí zvláštne oslobodzujúco. Zábery vesmírnych lodí týčiacich sa nad davmi sa stali ikonickými a nie náhodou: Emmerich vie, ako dať pocítiť mierku. Obrovský tieň, dav hľadiaci nahor, a hneď vieš, že je zle.

Aj hudba sedí: hlučná, vojenská, povznášajúca, presne taká, z ktorej sa sedadlo v kine začne jemne chvieť. Po jemnosti tu niet ani stopy, ale tú v tomto filme ani netreba hľadať.

Kde film zakopáva

Priznajme si, toto nie je múdry film a ani sa oň nesnaží. Scenár je plný pohodlných náhod, zjednodušení a riešení, nad ktorými by zdvihol obočie aj dvanásťročný. Veda je zhruba taká dôveryhodná ako logika sobotňajšej rozprávky. Kto je na to alergický, bude mať veru z čoho kýchať.

Druhá výčitka, ktorej sa nedá vyhnúť, je poriadna dávka amerického pátosu. Názov nie je náhodný a film ani neskrýva, kto tu zachraňuje svet. Ja to dnes vidím skôr ako obraz doby a milé preháňanie než ako rušivú propagandu, ale chápem, ak je to pre niekoho priveľa. Navyše 145 minút je v druhej polovici trochu cítiť: zopár scén sa pokojne mohlo skrátiť.

• Silné stránky: hviezdy, rytmus, nezabudnuteľné obrazy.
• Slabé stránky: logické diery, sirupové vlastenectvo, natiahnutá dĺžka.

Prečo si ho púšťame aj po tridsiatich rokoch?

Lebo tento film je odtlačkom jednej éry. Vyžaruje z neho hollywoodske sebavedomie polovice deväťdesiatych rokov: viera, že stačí dobrý nápad, pár charizmatických hercov a obrovský rozpočet, a spoločný filmový zážitok je na svete. Dnes, keď sú veľké efektné filmy často len ozubenými kolieskami v univerzách s desiatkami dielov, je osviežujúce vidieť blockbuster, ktorý je uzavretým celkom, a nie reklamou na ďalšie pokračovanie.

Deň nezávislosti sa stal učebnicovým príkladom žánru. Všetko, čo neskôr prišlo v oblasti veľkých kolektívnych katastrofických filmov, sa od neho nejakým spôsobom učilo alebo s ním polemizovalo. Podľa mňa je to ten vzácny prípad, keď je film zároveň hriešnym potešením aj skutočným míľnikom filmovej histórie.

Komu ho odporúčame?

• Je pre teba, ak: Pre každého, kto má rád veľkolepú a efektnú sci-fi akciu, blockbustery deväťdesiatych rokov, charizmu Willa Smitha a Jeffa Goldbluma a kto je ochotný na jeden večer vypnúť kritickú polovicu mozgu.
• Radšej vynechaj, ak: Kto hľadá logické, vedecky podložené sci-fi alebo koho dráždi prehnané americké vlastenectvo, nech radšej siahne po niečom striedmejšom.

Ak sa ti páči, pozri si aj: Vojna svetov (2005), Armageddon (1998), Mars útočí! (1996), Deň potom (2004), Muži v čiernom (1997)

Časté otázky

O čom je Deň nezávislosti?

Nad hlavnými mestami sveta sa objavia obrovské mimozemské lode. Časť ľudstva sa chystá oslavovať, no návštevníci sa s drvivou presilou a technickou prevahou pripravujú zničiť ľudskú civilizáciu.

Koľko minút trvá Deň nezávislosti?

Film trvá 145 minút.

Kedy mal Deň nezávislosti premiéru na Slovensku?

Do slovenských kín prišiel film 10. októbra 1996.

Kto režíroval Deň nezávislosti a kto v ňom hrá?

Režisérom je Roland Emmerich. V hlavných úlohách sa predstavia Will Smith, Bill Pullman, Jeff Goldblum, Mary McDonnell, Judd Hirsch, Robert Loggia, Randy Quaid a Margaret Colin.

Aký je pôvodný názov filmu Deň nezávislosti?

Pôvodný názov tohto amerického filmu je Independence Day.

Oplatí sa túto inváziu oprášiť aj po tridsiatich rokoch?

Jednoznačne áno. Deň nezávislosti nie je bezchybný, ba občas je vyslovene hlúpy, ale vznikol s takým nasadením, srdcom a hviezdnou silou, akú mu väčšina dnešných efektných filmov môže len závidieť. Will Smith sa tu stal skutočnou filmovou hviezdou, Jeff Goldblum dokázal, že rola koktavého génia je večná, a Roland Emmerich tu zničil svet najpôžitkárskejšie zo všetkých svojich filmov. Zhasni, pridaj hlasitosť a nechaj sa zmiesť tým tieňom. Málokedy je také príjemné sledovať, ako sa svet končí.

Hodnotenie: 7,7/10 · Príbeh 6 · Herecké výkony 8 · Réžia 8 · Vizuál 9 · Hudba a zvuk 8 · Emócie 7