Planéta opíc recenzia: obrátený svet Tima Burtona, v ktorom je človek korisťou
Len málo remakov si vyslúžilo toľko kritiky a zároveň ich ľudia pozerajú stále dokola. Tim Burton v roku 2001 siahol po legendárnom sci-fi základe a urobil z neho niečo naozaj zvláštne: výpravný, miestami nemotorný, no nikdy nudný film. Ani po dvadsiatich piatich rokoch sa nezmenila otázka, ktorú si pri ňom kladieme. Ide o geniálny prepadák, alebo o podceňovanú dobrodružnú jazdu?
Vizuálne a v opičích postavách ohromujúce, na ľudskej strane žiaľ dosť chudobné dobrodružstvo, ktoré dodnes zachraňuje záporák Tima Rotha.
Planéta opíc: trailer
Údaje o filme
| Original | Planet of the Apes |
|---|---|
| Réžia | Tim Burton |
| Hrajú | Mark Wahlberg, Tim Roth, Helena Bonham Carter, Michael Clarke Duncan, Paul Giamatti, Estella Warren |
| Žáner | Thrillery, Sci-fi filmy, Akčné filmy, Dobrodružné filmy |
| Dĺžka | 119 min |
| Krajina | Americké filmy |
Svet, v ktorom je človek lovnou zverou
Východisko je jednoduché a stále funguje. Astronaut, kapitán Leo Davidson, núdzovo pristane na neznámej planéte a takmer okamžite sa ocitne medzi ľuďmi na úteku. Rýchlo mu dôjde, že tu je všetko postavené na hlavu: človek je nižší druh a moc držia v rukách silné, panovačné opice, ktoré na nás poriadajú hony.
Leov príchod nezostane bez následkov. Narúša zavedený poriadok a stáva sa prvým krokom k revolučnej zmene. Viac netreba vopred vedieť, pretože sila filmu je práve v tom, ako pred nami postupne skladá túto prevrátenú spoločnosť. Kto pozná klasiku z roku 1968, ten vie, že v tomto svete je najväčšou otázkou vždy to, čím toto miesto v skutočnosti je. Burton stavia presne na tejto zvedavosti, len po svojom: groteskne a rozprávkovo.
Tim Burton v džungli: dobrá voľba, alebo omyl?
Meno Tim Burton bolo v roku 2001 zárukou výstrednosti. Režisér filmov Batman, Strihoruký Edward a Mars útočí! bol vždy majstrom podivných postáv, vyvrheľov a štylizovaných svetov, takže na papieri dávalo zmysel zveriť mu planétu, ktorej vládnu opice. A v istom zmysle to aj vyšlo.
Opičia spoločnosť je plná typicky burtonovských detailov: hierarchia, ceremónie, aristokratická povýšenosť a dávka čierneho humoru, ktorý občas sedí prekvapivo dobre. Zároveň je cítiť, že ide o obrovskú štúdiovú produkciu, kde sa režisér nemohol uvoľniť tak ako v menších, osobnejších projektoch. Výsledok má dve duše: jedna polovica je autorská fantázia, druhá letný akčný trhák a tieto dve polovice sa spolu nie vždy rozprávajú.
Podľa mňa je Burton najlepší tam, kde sa môže venovať opiciam. Keď sa pozornosť presunie na ľudí, film zrazu zošedne a stane sa generickejším, akoby kameru prevzal iný režisér.
Opice v hlavnej úlohe: herci
Ak by mal existovať jediný dôvod pozrieť si tento film, bol by to Thade v podaní Tima Rotha. Od čias filmov Gauneri a Pulp Fiction vieme, že nevyspytateľné postavy mu idú výborne, a tu stvárňuje skutočne hrozivého, takmer zvieracieho záporáka. Každý jeho pohyb je napätý, každá scéna s ním nebezpečná. Aj pod maskou hrá viac než mnohí herci s odhalenou tvárou.
Helena Bonham Carter ako Ari je citovým stredobodom filmu. Po Klube bitkárov opäť dostala nezvyčajnú postavu a vkladá do nej nečakane veľa vrúcnosti, zvedavosti a inteligencie, hoci na prvý pohľad ide len o opicu. Michael Clarke Duncan, nežný obor zo Zelenej míle, ukazuje ako Attar presný opak: autoritu a vojenskú tvrdosť. Limbo Paula Giamattiho je zase najzábavnejšou vedľajšou postavou, pochybný chlapík, ktorého každá veta je darček.
Obsadenie dopĺňajú Cary-Hiroyuki Tagawa (Krull) a David Warner (Sandar), dvaja skúsení harcovníci, ktorí aj v malom priestore dodajú scénam váhu.
A potom prichádza slabé miesto. Mark Wahlberg ako kapitán Leo Davidson je korektný, ale nič viac. Po Boogie Nights vieme, že talent má, lenže scenár mu tu dáva dosť plochého akčného hrdinu bez priestoru ukázať hĺbku. Estella Warren ako Daena dostala ešte menej: je prítomná, je pekná, no príbeh s ňou takmer nič nerobí. Zvláštna situácia: ľudské postavy sú tu omnoho menej ľudské než opice.
Čo ohromí aj dnes: masky, kulisy, atmosféra
Aj po štvrťstoročí prekvapí, ako dobre tento film vyzerá. Opice vznikli pomocou praktických masiek a maskérstva a táto hmatateľná, fyzická prítomnosť dáva filmu niečo, čo súčasné digitálne riešenia nie vždy dokážu. Mimika hercov prechádza cez masku, ich reč tela je neuveriteľne prepracovaná, opice skáču, vrčia a vy im bez váhania veríte, že tomuto svetu vládnu.
Kulisy, kostýmy a temná, dusná atmosféra opičieho mesta, zároveň prastarého aj zvláštne civilizovaného, sú vynikajúce. Burton je tu vo svojom živle: každé políčko je plné detailov a textúr. Hudba a zvuk dobre vystihujú divokosť plnú bubnov a kmeňových rytmov, ktorá sa výborne hodí k scénam honov. Na pomedzí thrilleru, sci-fi, akcie a dobrodružstva znamená takéto zmyslové bohatstvo veľa.
Kde to škrípe: scenár a tempo
Stopáž 119 minút nepôsobí ako veľa, film sa však miestami zadrháva. Prvá polovica, v ktorej s Leom objavujeme tento svet, je vyslovene napínavá. Neskôr sa dej čoraz viac presúva k efektným strietnutiam a filozofická hĺbka, vďaka ktorej sa z originálu z roku 1968 stala klasika, slúži často už len ako kulisa.
Prísľub revolučnej zmeny, ktorý poháňa príbeh, sa nerozvinie s takou silou, v akú som dúfal. Málo času zostáva na to, aby sme pochopili, čo v tomto svete znamená byť človekom či opicou. Časť dialógov je vyslovene krkolomná. Tento film je skôr zážitkom než myšlienkou a kto hľadá spoločensko kritické ostrie originálu, sklame sa.
O konci písať nebudem, prezradím len toľko, že sa okolo neho dodnes točí veľká časť debát o filme. Niekto ho zbožňuje pre jeho odvahu, iný nad ním krúti hlavou. Pozrite si ho a rozhodnite sami.
V tieni originálu
Každý remake je odsúdený na porovnávanie a Burtonovmu filmu to neprialo. Planéta opíc z roku 1968 je jedným zo základných kameňov dejín sci-fi, s legendárnym Charltonom Hestonom a záverom, ktorý pozná každý. Burton sa však ani nepokúšal o otrockú kópiu: postavy prepracoval, priniesol vlastné a dôraz položil na vizuál a dobrodružstvo.
Spätne je tento film zvláštnym prechodným kúskom v dejinách série. Nová trilógia, ktorá odštartovala v roku 2011, vzala príbeh úplne iným smerom, s oveľa vážnejším a dramatickejším tónom. Burtonova verzia tak stojí osamote: nie je pokračovaním ani začiatkom, skôr výstrednou, farebnou odbočkou, ktorú sa práve preto oplatí vnímať samostatne.
Komu ho odporúčame?
- Je pre teba, ak: Pre tých, ktorí majú radi groteskný vizuálny svet Tima Burtona, praktické maskérske efekty a staromódne dobrodružné sci-fi. Pre fanúšikov Tima Rotha je to povinnosť.
- Radšej vynechaj, ak: Kto čaká hlbokú spoločenskú kritiku klasiky z roku 1968 alebo prepracované ľudské postavy, ten bude sklamaný.
Ak sa ti páči, pozri si aj: Planet of the Apes (1968), Rise of the Planet of the Apes (2011), Dawn of the Planet of the Apes (2014), Mars Attacks! (1996), Pitch Black (2000)
Časté otázky
O čom je film Planéta opíc (2001)?
Astronaut, kapitán Leo Davidson, núdzovo pristane na planéte, kde vládnu opice a ľudia ako nižší druh utekajú pred ich honmi. Leov príchod sa môže stať prvým krokom k revolučnej zmene.
Ako dlho trvá Planéta opíc?
Stopáž filmu je 119 minút.
Je Planéta opíc vhodná pre deti?
Pre menšie deti sa pre napäté scény honov a súbojov veľmi nehodí, starším deťom a dospievajúcim však môže ponúknuť poriadne dobrodružstvo.
Kto režíroval Planétu opíc z roku 2001?
Film režíroval Tim Burton.
Kto hrá Thadea vo filme Planéta opíc?
Thadea stvárnil Tim Roth, vo filme ďalej hrajú Mark Wahlberg, Helena Bonham Carter, Michael Clarke Duncan a Paul Giamatti.
Oplatí sa dnes znova pristáť na planéte opíc?
Áno, ale vedzte, do čoho idete. Nie je to jedna z veľkých klasík sci-fi, ale výpravný, zvláštny, trochu nevyvážený letný dobrodružný film, ktorého opice sú živšie než jeho ľudia. Kvôli Timovi Rothovi, Helene Bonham Carter a Paulovi Giamattimu, ako aj kvôli maskám a kulisám, ktoré berú dych aj dnes, stojí za večerné opätovné pozretie. A ak ste ho nikdy nevideli, dajte si ho cez víkend spolu s originálom z roku 1968 a garantujem vám, že bude o čom debatovať. Odo mňa 6 bodov z desiatich, pričom celý jeden bod je len za Thadeove výbuchy zúrivosti.